Vstup dieťaťa do školy je jedným z najdôležitejších vývinových úloh v živote človeka.
Končí obdobie, kde hlavnou činnosťou bola hra a nastupuje učenie. Dieťa získava novú
sociálnu rolu, rolu školáka, žiaka, s ktorou prijíma nové a povinnosti a úlohy. Nároky na
dieťa sú v tomto smere vysoké, stále stúpajú. Dieťa prichádza do nového prostredia, škola
znamená zvýšený nárok na disciplínu, na výdrž, na schopnosť odložiť záujem o osobne
zaujímavú činnosť.
Školská zrelosť, spôsobilosť sa definuje ako úroveň telesného a duševného vývinu, ktorá
dieťaťu umožňuje plniť si povinnosti vo výchovno-vzdelávacom procese. O zrelosti a zrení sa
hovorí v súvislosti s vývinom osobnosti. Školská zrelosť, spôsobilosť je pripravenosť dieťaťa
na školu, spôsobilosť začleniť sa do školského prostredia.
Nie je teda až tak dôležité, aké má dieťa vedomosti a zručnosti a aký dosiahlo vek, ale hlavne
aká zrelá je jeho nervová sústava.
Formálne je za kritérium školskej spôsobilosti stanovený fyzický vek dieťaťa. Každé dieťa,
ktoré k 31.8. príslušného kalendárneho roku dosiahlo vek 6 rokov musí byť zapísané do
školy.
Fyzický vek dieťaťa je však len jedným z kritérií na určenie školskej zrelosti. Z praxe vieme,
že deti v tomto veku sú veľmi rozdielne. Niektoré môžu bez obáv nastúpiť do školy, ale
existuje aj skupina detí ( okolo 10 – 15% ), ktoré sú ešte veľmi hravé, nesústredené, ktorých
vývin neprebiehal rovnomerne a vstup do školy by im priniesol sklamanie, neúmernú záťaž a
mohol by dlhodobo negatívne ovplyvniť ich vzťah k učeniu.
Učitelia našich prváčikov zhodne potvrdzujú, že v prvej triede nie je ani taký problém deti
niečo naučiť, ale skôr udržať ich v kľude, primerane koncentrované. Pritom práve schopnosť
sústredenia, miera pohyblivosti, vytrvalosť v práci, odolnosť voči rušivým vplyvom sú
vlastnosti, ktoré len málo súvisia s inteligenciou, ale ktoré priamo odrážajú vyspelosť
nervovej sústavy. V tomto smere vstupujeme do života každý inak vybavený. Nie je teda až
tak dôležité, aké má dieťa vedomosti a zručnosti a aký dosiahlo vek, ale hlavne aká zrelá je
jeho nervová sústava.
Každé oslabenie zdravotného stavu, nerovnomerný vývin, problémy v citovom zázemí,
prežitie traumatizujúcich zážitkov patria k oslabujúcim činiteľom vo vývine. Medzi rizikové
skupiny deti ( z hľadiska školskej zrelosti ) patria aj deti narodené v mesiacoch máj až august,
a tiež tie, ktorým nebola poskytnutá primeraná predškolská starostlivosť.
Vývinové úlohy vyplývajúce z určeného fyzického veku
Telesná zrelosť:( tú posudzuje detský lekár).
- Dieťa má mať výšku cca 120 cm a váhu okolo 20 kg.
- je vyspelé v tom zmysle, že dochádzka do školy mu nespôsobí nadmernú záťaž
a ochorenie.
Rozumová zrelosť:
- Dieťa má bohatšie vedomosti o blízkom i vzdialenejšom okolí.
- Pozná napr. mená susedov, názvy ulíc, druhy obchodov.
- Vie ako sa volá, koľko má rokov, kde býva,
- Pozná aj menej známe zvieratá, stromy, rastliny, dopravné prostriedky, ročné obdobia.
- Rozlišuje odtiene farieb.
- Pozná základné geometrické tvary, orientuje sa vo vzťahoch veľkosti, množstva,
poradia.
- Má číselnú predstavu aspoň do 5, dokáže sa úmyselne, z vlastnej vôle sústrediť na
činnosť aspoň 15 – 20 minút.
- Zapamätá si čo vidí a počuje.
- Ľahko sa učí básničky a pesničky.
- Chápe dej, vie porozprávať obsah rozprávky.
- Predmety a javy porovnáva, hľadá odlišnosti.
- Výslovnosť je čistá.
- Má bohatú slovnú zásobu, rozpráva plynulo, v rozvitých vetách.
Motorická zrelosť:
Jemná motorika
- Jeho pohyby sú obratné koordinované, behá, skáče, hojdá sa, vie udržať rovnováhu.
- Vie sa umyť, učesať, obliecť, zaviazať si šnúrky, používa príbor.
- Chce pomáhať v domácnosti, používa nožničky, kladivko ….
- Správne drží ceruzku, jeho ruka je uvoľnená, línie kresby pevné.
- Postavu nakreslí so všetkými základnými znakmi, rozvíja sa námetová kresba.
Hrubá motorika
- Vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať.
- Dokáže chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
Sociálna zrelosť:
- Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.
- Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.
- Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča.
- Pri príchode vie pozdraviť.
- Pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním.
- Vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať
- Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.
- Nemá problém povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
- Ovláda pravidlá slušného správania.
- Chce stále viacej samostatnosti.
V rámci optimalizácie vývinu detí a eliminácie problémov po zaškolení sa v poslednom
čase venuje zvýšená pozornosť práve posudzovaniu školskej spôsobilosti s cieľom včasnej
identifikácie a znižovaniu prípadných problémov detí. Zvládnutie prvých ročníkov školy je
pre dieťa veľmi dôležité aj z psychologického hľadiska. Problémy v prvej triede môžu vážne
narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú jeho školskú dráhu. Pre ne je potom vstup
do školy traumou, začiatkom vlastných neúspechov, nepretržitých na seba nadväzujúcich
problémov.
Ďalším dôležitým faktorom , ktorý podčiarkuje význam včasného posudzovania primeranej
školskej spôsobilosti, je aktuálne sledovaný vysoký nárast detí so špecifickými výchovno-
vzdelávacími potrebami, ktorých včasné identifikovanie a následná stimulácia pomôže
zmierňovať, prípadne úplne potláča ich rozvinutie.
Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu
odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok , predčasné zaškolenie ( dieťa, ktoré
dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12. príslušného kalendárneho roku), prípadne tiež
dodatočný odklad školskej dochádzky ( v prípade problémov dieťaťa po zaškolení – do pol
roka prvého ročníka ZŠ ).
V prípade neistoty v otázke zrelosti Vášho dieťaťa môžete predložiť na riaditeľstvo
príslušnej ZŠ, na ktorú ste dieťa zapísali, žiadosť o odklad začiatku povinnej školskej
dochádzky o jeden školský rok. K žiadosti musíte priložiť tiež odporúčanie CPPPaP a
detského lekára.
Zákonnú povinnosť zapísať dieťa do základnej školy na Slovensku má každý rodič, ktorý je
občanom SR a takisto aj jeho dieťa má slovenské občianstvo, bez ohľadu na to, kde žije.
V prípade, že má dieťa dvojité občianstvo, rodič tak urobiť nemusí, pokiaľ navštevuje
školu v danom štáte podľa jeho legislatívy. Rodič má právo rozhodnúť sa, že jeho dieťa bude
navštevovať základnú školu v zahraničí.
Zápis do ZŠ v SR prebieha každý rok od 15. januára do 15. februára. Presný dátum zápisu
určuje zriaďovateľ konkrétnej školy.
Na zápis je potrebné doniesť občiansky preukaz zákonného zástupcu, rodný list dieťaťa ,
v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa aj doklad o jeho zdravotnom postihnutí.
Vo výnimočných prípadoch je možné realizovať zápis dieťaťa do ZŠ na diaľku. V tom
prípade musí zákonný zástupca poveriť splnomocnenú osobu na Slovensku, aby tam dieťa
zapísal do príslušnej základnej školy. Splnomocnená osoba sa preukáže rodným listom
dieťaťa, splnomocnením od zákonného zástupcu dieťaťa a svojim občianskym preukazom.
Zákonný zástupca dieťaťa následne musí písomne požiadať riaditeľa školy o povolenie
navštevovať základnú školu v zahraničí.
Žiadosť musí obsahovať:
1. meno, priezvisko dieťaťa
2. bydlisko dieťaťa
3. rodné číslo dieťaťa
4. názov a adresu školy, ktorú bude dieťa v zahraničí navštevovať
V prípade, že sa dieťa bude v zahraničí zdržovať dlhodobo aj predpokladanú dĺžku pobytu
v zahraničí a adresu bydliska v zahraničí.
Riaditeľ školy, ak nie sú pochybnosti o rodičovstve a zodpovednosti žiadateľa, vydá
rozhodnutie o vzdelávaní sa žiaka mimo Slovenskej republiky.
V prípade, že dieťa i rodičia sú občanmi SR a nezapíšu dieťa po dosiahnutí veku začati
povinnej školskej dochádzky do základnej školy na Slovensku, nesplnia si svoju zákonnú
povinnosť, porušia zákon a mali by to čo najskôr napraviť.
Najlepšie je osloviť riaditeľa niektorej ZŠ na Slovensku a dohodnúť sa s ním, aby dodatočne
dieťa zapísal. Táto škola potom bude pre dieťa kmeňovou a na nej bude vykonávať skúšky.
Dieťa, ktoré sa vzdeláva v zahraničí, navštevuje normálne školu v danom štáte a na
Slovensku musí raz za určený čas (podľa ustanovení príslušného zákona, zákon umožňuje
vykonať skúšku aj za dva, tri, najviac však za všetky ročníky po ukončení 4. alebo 9. ročníka.)
absolvovať na svojej kmeňovej škole preskúšanie zo slovenského jazyka a prípadne aj z
ďalších predmetov, ktoré sa v zahraničnej škole nevyučujú a sú povinné pre príslušný
ročník slovenskej školy a tých predmetov, ktoré sú odlišné (vlastiveda, dejepis, zemepis).
Len v takomto prípade dostane aj slovenské vysvedčenie.
Termín skúšky dohodne s riaditeľom zákonný zástupca žiaka do 15. mája kalendárneho roka,
v ktorom má skúšku vykonať. Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä veľkej vzdialenosti
a dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať skúšku aj na inej škole v SR, a to po dohode
zákonného zástupcu žiaka s riaditeľom školy, v ktorej sa má skúška vykonať.
Pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky podľa § 23. a 25. Zákona č. 245/2008 Z.z.
(školský zákon) sa žiak klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky.
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Skladá sa z predsedu, ktorým je
spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla
učiteľ vyučujúci žiaka príslušný predmet a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady
pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet.
Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky.
Výsledok každej komisionálnej skúšky je pre klasifikáciu žiaka konečný.
Spracovala PhDr.I.Ivaničová